Robert Oppenheimer
Príspevky
Robert Oppenheimer
26. 4. 2016
New York/Bratislava 22. apríla (TASR) - Americký atómový a teoretický fyzik Julius Robert Oppenheimer sa narodil pred 110 rokmi 22. apríla. V období druhej svetovej vojny viedol americký projekt Manhattan, ktorého úlohou bolo zostrojenie atómovej bomby. Neskôr sa ale stal propagátorom mierového využitia atómovej energie a autorom teórie neutrónových hviezd. Julius Robert Oppenheimer sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku. Najskôr študoval na Harvarde v USA. S fyzikom Ernestom Ruthefordom potom pracoval na univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii. S ďalším významným vedcom tých čias Maxom Bornom sa stretol v Nemecku na univerzite v Göttingene, na ktorej získal v roku 1926 vo veku 22 rokov titul doktor. Po návrate do USA študoval opäť na Harvarde a na kalifornskom technologickom inštitúte (California Institute of Technology – Caltech) v Pasadene. Neskôr vyučoval a študoval jadrové procesy na kalifornskej univerzite v Berkeley aj na Caltechu. V roku 1930 popísal ako prvý vedec jav, ktorý sa v súčasnosti označuje ako čierne diery. V období veľkej hospodárskej krízy vyjadroval sympatie k ľavici a podporoval republikánov počas španielskej občianskej vojny. V roku 1940 sa oženil s Katherine Harrisonovou, členkou komunistickej strany. Mali spolu dve deti. V roku 1943 ho poverili vedením projektu Manhattan v tajných laboratóriách v Los Alamos v Novom Mexiku. Na vývoji a výrobe atómovej bomby spolupracovalo okolo tritisíc popredných vedcov nielen amerických, ale i tých, ktorí unikli z Európy pred fašizmom. Pri sledovaní pokusného jadrového výbuchu v júli 1945 sa Oppenheimer zhrozene označil za ničiteľa Zeme. Ako predvídavý vedec sa snažil, aby vyvinutá bomba slúžila iba ako hrozba, no Spojené štáty americké ju v auguste 1945 použili. Účinok jadrovej zbrane, ktorá bola zvrhnutá v Hirošime a Nagasaki v Japonsku Oppenheimerom hlboko otriasla. Mnoho vedcov odmietlo pracovať naďalej na projekte a sám Oppenheimer opustil Los Alamos v októbri 1945. Oppenheimer sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC). Svoju pozíciu využíval pre lobing za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení so Sovietskym zväzom. Protestoval aj proti vývoju novej zbrane – vodíkovej bomby. V roku 1953 ho obvinili z náklonnosti ku komunistickej ideológii. Hoci neverejné vypočúvanie v roku 1954 preukázalo jeho nevinu, dostal zákaz pracovať s vojenským tajomstvom a svoju činnosť v AEC musel ukonč
iť. Vedecká obec bola šokovaná. Oppenheimer bol nútený stiahnuť sa z verejného života, pokračoval však vo výskume a vyučovaní. Veľa času strávil v jednoduchom dome na ostrove St. John na Panenských ostrovoch a s manželkou sa venoval jachtingu. V roku 1963 mu 36. prezident USA Lyndon B. Johnson udelil cenu Enrica Fermiho ako gesto politickej rehabilitácie. Julius Robert Oppenheimer, vášnivý fajčiar, zomrel 18. februára 1967 vo veku 63 rokov na rakovinu hrtana v Princetone v USA. Na Panenských ostrovoch ostala po ňom pomenovaná pláž, ktorá bola jeho dedičkou ustanovená za verejný park určený na rekreáciu
.